Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

Niže Teplého potoka

Hornonitrianska kotlina, ktorá tvorí základ regiónu hornej Nitry, je členitou zníženinou na hornom toku rieky Nitry a skladá sa z niekoľkých kotlín. Z jednotlivých strán ju ohraničujú pohoria: na severe a severovýchode Malá Fatra a Žiar, na východe Kremnické vrchy a Vtáčnik, na juhu pohorie Tribeč, pričom cez Brodziansku bránu preniká do severného výbežku Podunajskej nížiny a západnú časť tvoria Strážovské vrchy s oddielmi Nitrické vrchy (skupina Rokoša) a Malá Magura.
Rieka Nitra prameniaca pod Reváňom (1204,6 m nad m.), ktorá tvorí hlavnú os okresu Prievidza, vytvára takmer celú juhovýchodnú hranicu územia Opatoviec nad Nitrou. Od blízkych Bojníc oddeľuje obec Teplý potok, ktorý vyteká z jazierka v bojnických kúpeľoch. Okrem toho z vodných tokov priečne na pozdĺžnu os obce pretekajú ďalšie dva potoky.
Územie v Opatovciach nad Nitrou je málo členité. Má rovinný až pahorkatinný charakter. Povrch tvoria štvrtohorné fluviálne nivné hliny až hlinito-štrkové sedimenty v náplavových kužeľoch a v prikorytovej časti rieky fluviálne nivné piesky. Ďalej sú prítomné sladkovodné vápence. Treťohorné usadeniny - pestrofarebné ílovce a pieskovce, často flyšového charakteru, sú najrozšírenejšou anorganickou zložkou. Z mladšieho horninového podložia len ojedinele vystupujú trosky druhohorných dolomitov a vápencov. Z pôdnych typov prevládajú fluvizeme a rendziny.
Ako prírodnú zaujímavosť treba spomenúť mŕtve rameno rieky Nitry. Z rýb sa tu nachádza: lieň (Tinca tinca), karas obyčajný (Carassius carassius), červenica obyčajná (Scardinius erythrophthalmus), občas i úhor (Anquilla anquilla) a šťuka (Esox lucius). Z obojživelníkov a plazov: skokan štíhly (Rana dalmatina), kunka obyčajná (Bombina bombina), kunka žltobruchá (Bombina variegata), rosnička zelená (Hyla arborea), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), užovka stromová (Elaphe longissima), užovka obyčajná (Natrix natrix), užovka fŕkaná (Natrix tessellata).
V porastoch vŕb, jelší, topoľov ako aj v hustej tráve hniezdia mnohé vtáky. Na vodnej hladine sa voľne pohybuje žaburinka menšia (Lemna minor), žabnička mnohokorenná (Spirodela polyrhiza) a vo vode pláva rožkatec ponorený (Ceratophyllum demersum), rožkatec pohrúžený (Ceratophyllum submersum) so stonkou dlhou až 3 metre.
Pomerne bohatý zárast vytvára pálka širokolistá (Typha latifolia) pálka úzkolistá (Typha angustifolia), sitina rozložitá (Juncus effusus), sitina kĺbkatá (Juncus conglomeratus), ježohlav vzpriamený (Sparganium erectum), bahnička močiarna (Eleocharis palustris) a žabník skorocelový ( Alisma plantago-aquatica).
Na brehoch rastie konopáč obyčajný (Eupatorium cannabinum), vrbica vŕbolistá (Lythrum salicaria), vŕbovka chlpatá (Epiloboium hirsutum), kostihoj lekársky (Symphytum officinale), a ďalšie množstvo vlhkomilných druhov rastlín. Brehy ramena sú porastené najmä vŕbami a jelšami a na niektorých miestach zaplavené vodou.
Územie je situované v ochrannom pásme prírodných liečivých zdrojov.

Od prvopočiatkov

Priaznivé geografické podmienky a klimatické pomery boli určujúcim faktorom pri osídľovaní území prvými ľuďmi. Územie horného Ponitria v období najstaršieho vývoja ľudskej spoločnosti – staršej doby kamennej - predstavovalo krajinný celok chránený od nepriaznivých vetrov vysokými pohoriami a s hustým porastom stromovitých rastlín (dub, buk, brest, borovica, lipa a ď.) a len pobrežná časť vodných tokov bola vhodná na budovanie primárnych sídiel človeka.
Najstaršie osídlenie územia horného Ponitria dokladajú nálezy kostí zvierat a prvých kamenných nástrojov človeka z Bojníc. Práve vhodné podmienky, najmä prítomnosť termálneho prameňa, umožnili osídlenie tohto priestoru človekom neandertálskeho typu. Z dokladov nájdených pri výskumoch je možné konštatovať, že pracovné nástroje si vyrábal „z okruhliakov žilného kremeňa, andezitu a radiolaritu“ , ale tiež z dreva a kostí. Najčastejšie sa nachádzali rôzne úštepy, čepele, nože, driapadlá, vrtáky a hroty. Neandertálski ľudia sa živili predovšetkým lovením zvierat a zberom plodov. K významným lokalitám s nálezmi dokladov o živote prvého človeka patrí hradná travertínová kopa, Prepoštská jaskyňa v Bojniciach a Mariánsky vŕšok v Prievidzi, kde je doložené prechodné sídlo lovcov mamutov.
Už v mladšej dobe kamennej vzniká a rozvíja sa poľnohospodárska výroba a chov domácich zvierat. Popri pestovaní rôznych rastlín a chovateľstve domácich zvierat sa objavuje sa aj spracovanie kože, dreva a prútia. Začína sa rozvíjať aj hrnčiarstvo, ktoré produkuje predmety nielen s úžitkovou funkciou, ale zároveň sú hrnčiarske výrobky určené aj na kultové slávnosti a obrady.
Ďalšie historické obdobie - doba bronzová (1900 - 700 pred n. l.) je dokladovaná aj nálezmi v Opatovciach nad Nitrou. V jednej z etáp tohto obdobia prichádza na územie hornej Nitry ľud lužickej kultúry, ktorý tu zotrval takmer tisícročie. Charakteristické pre túto kultúrnu skupinu je pochovávanie žiarovým spôsobom. Po spálení mŕtvych na žiaroviskách, ktoré boli posvätnými miestami, popol spolu so zvyškami kostí a jeho osobnými predmetmi vložili do nádoby – urny, popolnice. Mnohé z nádob mali na dne malý „otvor pre dušu“. Hrobové urny prikrývali malými nádobkami v tvare misiek alebo plochými kameňmi. Okrem toho do hrobov vkladali aj menšie keramické nádoby s potravou.
Urny aj ostatné nádoby, ktoré obsahovali hroby mŕtvych na popolnicových poliach, sú zhotovené z piesčitej hliny. Niektoré z nich sú tuhované, čím získavajú matný lesk. Výzdoba tohto druhu predmetov často je len v podobe rovných rýh alebo šikmých žliabkov.
V hroboch ľudu lužickej kultúry sa často nachádzali aj drobné predmety, ktoré za svojho života používal mŕtvy. V hroboch mužov sa najčastejšie nachádzali nožíky, britvy a menšie zbrane. Hroby žien obsahovali bronzové ihlice, spony, prstene, náramky a krúžky do vlasov.
Už pri výskumoch v rokoch 1966 – 1968 sa v katastri obce (poloha Krásne diely, Seľovo, Končušiare a z areálu roľníckeho družstva) dokladovali sídliskové nálezy lužickej kultúry.
Pri umelom preložení koryta rieky Nitry v roku 1972 v lokalite Široké sa zistila časť lužického pohrebiska. Pri záchrannom výskume sa odkrylo 26 mohýl s výlučne žiarovými hrobmi, ktoré sa ukladali niekoľkými spôsobmi. Niektoré z nich boli uložené na úrovni kameňov, ďalšie pod ich úrovňou, iné položené voľne na kameňoch mohyly alebo v plytkých jamkách. Vybavenie hrobov, z ktorých sa zachránilo celkom 84, pozostávalo najmä z keramických nádob . Doplnkový inventár, ktorý často obsahoval osobné predmety zosnulého, nie je taký bohatý. Našli sa „fragmenty bronzových ihlíc, krúžky, prstene, tenké skrútené drôtiky a špirálovité rúrky. K predmetom vyrobeným z iného materiálu patria sklenené perly belasozelenej farby, kus grafitu a hlinený gombík .
Sídla lužickej kultúry na území horného Ponitria pretrvávajú až do obdobia halštatu - staršej doby železnej a na ne nadväzujú sídla keltských kmeňov. Aj u týchto skupín ostáva základom obživy poľnohospodárstvo s chovateľstvom a začínajú sa rozvíjať niektoré druhy remesiel a obchod. Skúsenosti iných pospolitostí, ktoré Kelti získavajú pri svojom obchodovaní v cudzích oblastiach, sa odrážajú aj v ich výrobkoch (šperky, keramika, sklo, mince a ď.). Postupne sa buduje nový typ sídiel – hradiská.
Koncom 5. a počiatkom 6. storočia na územie Slovenska a dostávajú aj slovanské kmene, ktoré postupne osídľujú aj oblasť hornej Nitry. Nebezpečný vpád avarského kmeňové zväzu narušil vznik a vývoj slovanských pospolitostí, ktoré si budovali sídliská najmä pozdĺž riek (Nitra, Nitrica, Handlovka) a ich menších prítokov, kde sa nachádzala úrodná pôda. V tom čase sa rozvíja aj špecializované remeslo – dechtárstvo, ktoré dokladajú jamy na výrobu dechtu v Bojniciach a Koši. Formovanie menších kniežactiev a ich začlenenie do nitrianskeho kniežactva v priebehu 9. storočia je výsledkom zložitého vývoja.

Z prvých prameňov

Významným dokladom k dejinám Opatoviec nad Nitrou je zoborská listina z roku 1113. V tomto archívnom dokumente potvrdzuje kráľ Koloman (1095-1116) majetky opátstva benediktínov z kláštora sv. Hypolita na nitrianskom Zobore. Majetok mníchov v dnešných Opatovciach nad Nitrou nie je síce konkrétne pomenovaný, ale uvádzané hraničné body v listine zodpovedajú názvom dnešných lokalít na hornej Nitre. „Ako prvý hraničný medzník sa udávajú Račice (Radsciz), potom rieka Nitra, ďalej dedina Nováky (Nouvac), od ktorých Opatovce oddeľuje potok Istobenize. Hranicu oproti Kocuranom (Cozuran) tvoria potoky Oposcen a Gelisca. Oproti Bojniciam (Baimoz) hranicu tvorí teplý prameň a ako posledný sused sa spomína Prievidza (Preuigan) .
Tento jedinečný archívny prameň a najstarší písomný doklad k dejinám obcí v povodí rieky Nitry je súčasne dokladom k vysvetleniu pomenovania obce. V listine nie je táto obec podobne ako ďalšie síce presne označená, je pričlenené iba vysvetľujúce znenie - zem patrila opátstvu, opátova zem. Podľa toho vlastníckeho stavu neskôr dostali jednoducho názov Opatovce.
Až roku 1424 sa prvýkrát písomne uvádzajú Opatovce nad Nitrou ako Apathy a stále patria pod správu Zoborského kláštora. Už od 13. storočia však dochádza nielen k výmenám majetkov medzi panovníckym rodom a cirkevnými ustanovizňami, ale aj navzájom medzi cirkevnými inštitúciami. Tak sa roku 1468 Opatovce nad Nitrou stali súčasťou biskupského domínia so strediskom v Skačanoch. K skačianskemu panstvu prináležali aj ďalšie lokality horného Ponitria – Hradište, Horné a Dolné Vestenice, Račice, Dvorníky, Vrbany, Malé a Veľké Kršteňany, Livinské Opatovce, Chudá Lehota, Malé Naštice a Biskupice.
Daňové súpisy z jednotlivých rokov prináležia k dokladom, ktoré podávajú svedectvo o počte a skladbe obyvateľstva. V dikálnom súpise Nitrianskej župy, ku ktorej sa po celé obdobie pričleňovala aj veľká časť územia horného Ponitria, z roku 1553 sa uvádza v Opatovciach nad Nitrou mlyn a 13 port. V roku 1667 mala obec 47 poddanských a 12 želiarskych usadlostí, čo bolo celkom 214 obyvateľov.


Storočia zápasov

Obdobie reformácie, ktorej myšlienky sa šírili aj na území Slovenska už v druhej polovici 15. storočia, sa výraznejšie prejavili najmä tam, kde na novú vieru prestúpili aj vlastníci pôdy. Nitrianske biskupstvo dbalo na to, aby si udržalo svoje dominantné postavenie na spravovaných majetkoch a tak sa rešpektovala všeobecne zaužívaná zásada cuius regio, eius religio. I keď v blízkom Bojnickom panstve za správy Turzovcov došlo k zmene a so zemepánom prestúpili na luteránsku vieru aj ich poddaní, príchodom Pálfiovcov, ktorí patrili k stúpencom katolíckeho náboženstva, sa celková situácia vrátila do pôvodného stavu. A tak sa horná Nitra len krátke obdobie hlásila k reformovaným cirkevným spoločnostiam.
Po bitke pri Moháči sa aj územie Slovenska ocitlo v bezprostrednom ohrození Osmanskej ríše, ktorá najmä v nasledujúcom storočí stupňovala vpády aj do údolia rieky Nitry. Turecké hordy postupovali hlboko do vnútrozemia, rabovali v dedinských usadlostiach, pálili majetky a zbedačené obyvateľstvo brali do zajatia. Naviac aj protestantskí povstalci z radov odbojnej šľachty sa čoraz častejšie zastavovali na majetkoch nitrianskych biskupov a so sebou si odnášali bohatú korisť. Poslovia v mene tureckého sultána prichádzali do dedín a spisovali majetky do zvláštnych súpisov. Na základe toho žiadali platenie daní a v prípade neuposlúchnutia hrozilo odvlečenie. Nemáme doklady o poplatnosti obyvateľov Opatoviec nad Nitrou Turkom, ale je pravdepodobné, že požadované dane boli povinní platiť tak vrchnosti, ako aj tureckým správcom. Pokus Turkov o dobytie Viedne roku 1683 sa pre nich skončil zdrvujúcou porážkou. Toto víťazstvo prinieslo aj zmenu celkovej situácie a Turci boli z územia Slovenska úplne vytlačení.
V polovici 17. storočia, ktoré poznamenal mocenský zápas uhorskej šľachty proti Habsburgovcom a boje s Osmanskou ríšou, došlo na biskupských majetkoch k úpravám povinností poddaných. Predstavitelia správy biskupských majetkov citlivo zvážili možnosti zbedačeného obyvateľstva a v rámci tzv. Vestenického oficiolátu , do ktorého prináležali okrem Opatoviec nad Nitrou aj Dolné a Horné Vestenice, Skačany, Hradište, Nitrianske Sučany, Račice, Dvorníky, Malé a Veľké Kršteňany, na základe urbárov stanovili odvádzanie povinnosti. Za užívanie urbariálnej pôdy platili obyvatelia z oficiolátu peňažnú rentu alebo naturálie a k povinnostiam prináležalo aj robotovanie na zemepanskej pôde.
Daňový súpis z roku 1715 uvádza v Opatovciach nad Nitrou 11 domácností a v roku 1778 je zaznamenaných 5 želiarskych, 50 poddanských a 2 zemianske domácnosti, pričom sa udáva 366 obyvateľov.
V období panovania Márie Terézie (1740-1780) došlo k zmene v riadení cirkevných majetkov. Roku 1777 zriadila pri Nitrianskej kapitule veľprepozitúru, ktorej darovala aj majetky Skačianskeho panstva. Tak sa Opatovce nad Nitrou spolu s lokalitami Chudá Lehota, Livinské Opatovce, Biskupice, Hradište, Dolné a Horné Vestenice, Nitrianske Sučany, Račice, Dvorníky, Mačov, Vrbany a Veľké Kršteňany stali kapitulským majetkom. Od tohto obdobia sa datuje i cirkevná správa dedín na hornej Nitre. Obce v povodí rieky Nitry sa pričlenili k novovytvorenej Banskobystrickej diecéze a obce ležiace v povodí Nitrice pripadli k Nitrianskemu biskupstvu.
Správa Opatoviec nad Nitrou Nitrianskou kapitulou pretrvala až do počiatku 20. storočia, pričom život obyvateľstva sa podobne ako aj v ostatných dedinách hornej Nitry spájal s poľnohospodárstvom, chovom hospodárskych zvierat a pastierstvom. Niektorí z obyvateľov furmančili a predávali ovocie, ktoré sušili na lieskach v peci.
K zaujímavostiam v Opatovciach nad Nitrou prináleží aj výroba oleja z rastlinných semien. Doklady hovoria o najstaršom type zábojov, ktorý sa používal do roku 1892. Konštrukcia sa „skladala z vysokých stojatých brvien na vrchu upevnených prečnievajúcou kladou. Uprostred sú dve zapravené klady, medzi ktorými je priestor na vkladanie kušnice. Z hornej klady viseli na reťaziach kusy dreva – barany – ktorými sa zatĺkali kliny nad strednými kladami, čím vznikol tlak na kuchon.“ Olejárstvo, teda výroba oleja zo semien rastlín (ľan, konopa, slnečnica, bukva, mak, tekvicové jadierka, repka a kôstky z jadrového ovocia), patrilo k vedľajšiemu zamestnaniu. Vylisovaný rastlinný olej sa používal pri príprave jedál, na svietenie a ako liečivý prostriedok. Výstavba nového dopravného spojenia a vybudovanie prechodu cez rieku Nitru viedlo k zrušeniu zábojníckej dielne, pretože mohutné brvná sa použili pri výstavbe mosta. Len po zániku olejárskej dielne v Opatovociach nad Nitrou sa začal olej pomocou zábojov tlačiť v neďalekom Koši, kde sa výroba udržala aj v prvej polovici 20. storočia.
Ani zavádzanie nových technických zariadení nedokázalo priniesť zásadné zmeny v neutešenej hospodárskej situácii v období na prelome 19. a 20. storočia. Pravidelné opúšťanie svojich domovov počas sezónnych prác charakterizovalo každú jednu dedinu na hornom Ponitrí. Ba pridružili sa aj trvalé odchody desiatok rodín za lepšie platenou prácou. Najmä Francia sa stala budúcim domovom mnohých Opatovčanov, ktorí s vidinou lepšej budúcnosti sa rozhodli opustiť svoje rodisko. 


 

Historia obce

História obce
História obce
História obce
História obce

 
 
História obce
História obce
História obce
História obce

 
 

 
Položky 1-8 z 26

Opatovce nad Nitrou

dnes je: 23.1.2019

meniny má: Miloš

webygroup

Úvodná stránka